V juhotureckej provincii Hatay, ktorá je jednou z oblastí postihnutých zemetrasením zo 6. februára, tento týždeň zatkla polícia dve desiatky ľudí. Zúčastnili sa totiž protestu proti prevozu odpadu z trosiek do blízkosti rieky, pretože majú obavy, že sa z nich môžu dostať do vody a pôdy nebezpečné látky. Taktiež správa organizácie Greenpeace, o ktorej dnes informoval denník Hürriyet, varovala, že sutiny zo zrútených budov obsahujú tiež plasty, nebezpečné kovy či chemikálie, ktoré môžu byť rizikom pre prírodu a rastlinnú výrobu v oblasti.
"Prežili sme zemetrasenie, ale zomrieme kvôli odpadu z trosiek," povedali protestujúci novinárom. Aj Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca minulý mesiac upozornila, že v mnohých zrútených budovách bol napríklad nebezpečný azbest. Trosky sa stali aj z niekoľkých nemocníc či polikliník, takže obsahujú aj látky z nemocničného vybavenia.
Februárové zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 50-tisíc obetí, podľa Greenpeace vytvorilo na 100 miliónov ton sutín. Rozvojový program OSN minulý mesiac odhadol, že odpad z trosiek váži 116 až 210 miliónov ton. Pritom pri predchádzajúcom veľkom zemetrasení v Turecku v roku 1999, ktoré si vyžiadalo na 18-tisíc obetí, bolo podľa UNDP sutin asi 13 miliónov ton.
Denník The Washington Post pred mesiacom zrovnal množstvo trosiek s ďalšími prírodnými katastrofami. Podľa neho vzniklo pri zemetrasení v Turecku vo februári viac odpadu z trosiek ako napríklad pri hurikáne Katrina z roku 2005 a asi desaťkrát viac ako pri zemetrasení na Haiti v roku 2010.
Na nejasnosti okolo miest, kam vláda trosky zo zemetrasenia odváži, sa už skôr sťažovali tiež tureckí ekológovia. "Existuje 19 miest, kam sa odpad po tejto katastrofe zváža. Vieme o siedmich z nich, ale 12 ostatných je nám záhadou. Je to absolútne netransparentné," sťažoval sa Utku Firat z tureckého združenia ekologických inžinierov.