Krajiny reagujú na nárast počtu protestov ako je blokovanie ciest alebo hádzanie farby na umelecké diela.
Vlády v celej Európe zavádzajú nové pravidlá. Stanovujú prísnejšie tresty a posilňujú dohľad v reakcii na nárast počtu demonštrácií za ochranu klímy a priamych protestov ako je blokovanie ciest alebo hádzanie farby na umelecké diela.
Podľa odborníkov na právo Organizácie Spojených národov (OSN) a Rady Európy by toto sprísnenie mohlo mať veľký vplyv na protesty klimatických aktivistov a zároveň by mohlo predstavovať hrozbu pre demokraciu.
Skupiny na ochranu práv tiež poznamenávajú, že zatiaľ čo protesty proti klimatickej zmene často vedú k zatýkaniu, úrady postupovali menej prísne voči poľnohospodárom, ktorí tento rok zablokovali cesty na protest proti ekologickej politike, ktorú obviňujú zo straty príjmov. Európska únia súhlasila s odkladom niektorých ekologických nariadení, aby zmiernila napätie.
Sprísnenie právnych predpisov
Zákonodarcovia v celej Európe zaviedli právne predpisy zamerané na taktiky, ktoré často používajú demonštrujúci, s cieľom zaviesť viac opatrení v súvislosti so zmenou klímy. Taktiež zvýšili tresty pre tých, ktorí sa zúčastňujú na priamych protestoch.
V januári Taliansko schválilo takzvaný zákon o “eko-vandaloch“, ktorý sprísnil tresty pre ľudí, ktorí poškodzujú pamiatky a kultúrne objekty, a to novými pokutami až do výšky 60-tisíc eur.
Štátna polícia v Bavorsku často využívala nové pravidlá upravujúcich policajné právomoci na preventívne zadržiavanie aktivistov.
V roku 2022 Veľká Británia zaviedla zákon o polícii, kriminalite, trestoch a súdoch, ktorý oprávňuje políciu obmedziť protest, ak sa považuje za príliš hlučný. Tento zákon, ktorý za trestný čin považuje aj spôsobovanie verejného nepokoja, kritizoval Michel Forst, osobitný spravodajca OSN pre obhajcov životného prostredia.
Samostatný zákon o verejnom poriadku, ktorý nadobudol účinnosť minulý rok, zakazuje protestujúcim pripútavať sa k iným osobám, predmetom alebo budovám a zavádza trestný čin bránenia v doprave a narušenia národnej infraštruktúry.
Denník Guardian uviedol, že len za štyri týždne zatkli na základe tohto zákona stovky osôb, ktoré v novembri demonštrovali proti novej ťažbe ropy a plynu.
Tresty sa zvyšujú
Forst z OSN tiež kritizoval, že Británia používa prísnejšie tresty a podmienky prepustenia na kauciu, vrátane požiadavky nosiť elektronické monitorovacie náramky. Aj protestujúci vo Švédsku, Belgicku a Holandsku čelili prísnym pokutám, trestom a hromadnému zatýkaniu.
Holandská polícia zatkla tisíce demonštrantov počas jedného víkendu v septembri minulého roka po tom, ako aktivisti zablokovali cestu v Haagu na protest proti vládnym dotáciám pre priemysel fosílnych palív. Francúzsko a Nemecko sa odvolali na protiteroristické zákony, aby vyšetrovali aktivistov.
Nemecké orgány poverili protiteroristickú jednotku vyšetrovaním aktivistov z organizácie The Last Generation s cieľom zistiť, či by skupina mala byť označená ako zločinecká organizácia. Skupina The Last Generation poprela, že by jej činnosť bola trestná.
Občianske súdne príkazy, ktoré sa používajú na obmedzenia jednotlivcov, sa čoraz častejšie používajú aj na blokovanie aktivistov pri protestoch pred firmami, ktoré niekedy využívajú aj súdne procesy.
Rada Európy uviedla, že klimatickí aktivisti čelia tvrdej policajnej kontrole napriek tomu, že ich rušivé protesty sú väčšinou pokojné a nenásilné. V marci minulého roka bezpečnostné zložky použili slzný sprej na rozohnanie protestov počas Európskej konferencie o plyne vo Viedni. V Nemecku policajti použili takzvané “bolestivé chvaty“, ktoré spočívajú v zložení rúk protestujúcich na plocho proti zápästiam, ako sa uvádza v nedávnom stanovisku organizácie Forst.
Nemecké orgány uviedli, že odpočúvali telefóny aktivistov a vykonali razie v ich domoch, zatiaľ čo spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá si najali súkromné špionážne firmy na monitorovanie aktivistov online.
Zákony upravujú viaceré štáty
V USA a Kanade boli v reakcii na veľké klimatické protesty zavedené zákony na ochranu kritickej ropnej a plynovej infraštruktúry. Organizácia Greenpeace USA v októbri minulého roka v správe uviedla, že 60 percent všetkej ťažby ropy a plynu v USA a súvisiacej miestnej infraštruktúry je teraz pred protestmi chránených právnym "múrom".
Organizácia Human Rights Watch tvrdí, že nové zákony zavedené v Austrálii, ktoré zvyšujú pokuty za blokovanie ciest a zakazujú taktiku blokovania, sú súčasťou “politicky motivovaného zásahu“, ktorého cieľom je zastrašiť klimatické hnutie.
Klimatickí aktivisti z celého sveta uviedli, že ich protesty boli obmedzené počas klimatického samitu OSN COP28 v Spojených arabských emirátoch v decembri po tom, ako OSN vydala usmernenia, ktoré upresňovali, kedy a kde sa môžu protesty konať.
Článok bol preložený z portálu Context. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
