Pre začiatok – hoďte všetky predsudky o trabantoch za hlavu. Áno, na konci 80. rokov bolo toto auto na smiech. Áno, nie je to žiadny trhač asfaltu. Áno, smrdí, aj keď vďaka moderným syntetickým olejom už nie tak ako predtým. Áno, nie je v ňom miesta na rozdávanie. Lenže teraz si predstavte dobové alternatívy z obdobia, kedy vznikol. Chrobák? Fiat 500? Citroën 2CV alias Kačica? Myslíte, že okrem atraktívnejšieho vzhľadu si pomôžete?
Ak sa skrátka na trabant pozriete optikou začínajúceho veteránistu, ktorý má hlboko do vrecka, to auto bude dávať obrovský zmysel. Lenže doby, kedy stačilo povedať na dedine v krčme pri stole „trabant“ a od okolitých stolov sa niekto pritočil, či si za pivo neodveziete ten jeho, ktorý mu prekáža v garáži po dedovi, sú už nejakých 15 rokov preč. A vybrať trabant ako „bazárovku“ a nespáliť sa, je väčšia veda, než sa zdá, píše iDNES.cz.
Najrozšírenejší model 601 – teda to, čo všetci poznáme ako bakelitový symbol východonemeckej ríše – sa vyrábal od roku 1964 do roku 1991. Laik možno na prvý pohľad nespozná rozdiel, ale trabantológia je celkom veda. Napriek povestiam sa totiž súdruhovia v NDR občas prekonali a od 60. rokov auto priebežne vychytávali.
Základom vždy bude asi 3,3 metra dlhá a necelý meter a pol široká samonosná karoséria – vo variante sedan (oficiálne sa jej smiešne hovorí limuzína) a kombi. Prekvapivo – je oceľová. Z duroplastu, hanlivo povedané bakelitu, sú len niektoré vonkajšie panely karosérie. Konkrétne blatníky, dvere, obe kapoty a strecha. Ale napríklad čelá auta sú kovové.
Pod prednou kapotou je naprieč uložený dvojvalcový dvojtaktný motor s objemom asi 600 kubických centimetrov s výkonom až 26 koní. Nesmejte sa. Na 600 kilogramov vážiace auto to nie je žiadna tragédia a osemdesiatku s ním na rovine udržíte, aj keď bude fúkať protivietor.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.