Ako na tom bolo Slovensko v novembri 1989? Druhá polovica 80. rokov mi pripadá ako lievik, do ktorého prúdili viaceré aktivity, zhusťovali sa a urýchľovali. Významné boli akcie najmä bratislavských ochranárov. Najvýznamnejším ich činom bolo v roku 1987 vydanie publikácie Bratislava nahlas. Zaujímavé boli nezávislé aktivity slovenských výtvarníkov. V septembri 1989 skupina asi 28 oficiálnych i neoficiálnych spisovateľov podpísala žiadosť o vstup slovenských spisovateľov do medzinárodného P. E. N. klubu.
Kresťanskí disidenti
Najmohutnejším nezávislým pohybom v 80. rokoch na Slovensku boli náboženské aktivity. Boli to samizdaty, púte s obrovskou účasťou ľudí, podpisovky, sviečková manifestácia. V auguste 1989 polícia zatkla tzv. bratislavskú päťku. Toto zatknutie vyvolalo potom na Slovensku, zvlášť v Bratislave, veľký spoločenský pohyb. Boli to podpisovky za ich oslobodenie, kde figurovali aktívni i bývalí komunisti, spisovatelia, sociológovia. Keď došlo k novembrovým udalostiam, ľudia, ktorí sa objavili na tribúnach, tam teda neboli náhodou. Boli to všetko ľudia, ktorí vzišli zo spomínaných nezávislých aktivít 80. rokov na Slovensku.
Cez Budaja k VPN
V novembrových dňoch ma raz po mítingu stretol na ulici Ján Budaj a pozval ma, aby som sa stal členom koordinačného výboru VPN. Takto som odrazu vstúpil do veľkej politiky. Ľudsky i politicky som sa vo VPN potom zblížil s ľuďmi, ktorých reprezentovali Peter Zajac a Fedor Gál. S týmito ľuďmi sme išli do všetkých zápasov, či to bolo pri tzv. jazykovom, resp. kompetenčnom zákone, v sporoch s predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, pri jeho odvolávaní v apríli 1991, pri rozdelení VPN a vzniku HZDS. Spájalo nás priateľstvo a spoločné videnie prežívaných udalostí. Pocit priateľstva a spriazneného spoločenstva bol pre mňa v celom mojom živote rozhodujúci. Toto som dvadsať rokov prežíval v kresťanskom disente, v neopakovateľnej atmosfére som to, napriek všetkým sporom, prežíval vo VPN. Takéto prostredie som zažil v rokoch, keď som pôsobil v KDH. Keď som v roku 2008 tento pocit v KDH stratil, spokojne som odišiel.
Havlova nepolitika
Svojím spôsobom ma teda v politike držala najviac Havlova „nepolitická politika“. Podľa mňa, na Slovensku práve táto nepolitická politika, toto spriaznené spoločenstvo ľudí, často rôznych smerovaní, v konečnom dôsledku zohralo kľúčovú úlohu pri všetkých ponovembrových zápasoch a pri budovaní základov novej demokracie. V rozhodujúcich chvíľach ľudská dôvera prevyšovala politický kalkul. To zostane slovenským špecifikom i odkazom tej doby.
Ako zmenil november 1989 náš život?25 rokov sme slobodní, nemôžeme sa na nikoho vyhovárať. Vidíme sa takí, akí sme. Tí, ktorí prežívali komunistický útlak a izoláciu, nebudú už nikdy nasýtení touto slobodou. Na druhej strane, komunistickú bezohľadnosť na Slovensku vymenila bezohľadnosť tých, ktorí majú peniaze. Nikdy by som si nebol myslel, že s takou ľahkosťou možno oberať firmy i ľudí o peniaze. Nevyplatiť zaslúženú mzdu nerobí niektorým ľuďom žiadny problém. Ten poškodený nech sa o seba postará! Spriaznenosť ľudí novembra vymenila spriaznenosť ľudí, ktorí majú blízko k financiám. Prechádza to všetkými volebnými obdobiami, prechádza to ponovembrovou, slobodnou, slovenskou dušou. A tak začíname na Slovensku odznova. Treba si spomenúť na zápas v 80. rokoch 20. storočia, treba si spomenúť na novembrové ideály a zápasy a netreba strácať chuť angažovať sa!