V nedeľu sa stalo skutočnosťou to, čoho sa celá Európa najviac obávala a naďalej obáva. V gréckych predčasných voľbách jasne zvíťazila extrémne ľavicová Syriza. Zopakovala tak úspech z májových volieb do Európskeho parlamentu. Jej líder Alexis Tsipras postavil predvolebnú kampaň na sľuboch o konci úsporných opatrení, o okamžitom rokovaní s veriteľmi, o odpustení časti verejných dlhov a o minimálnej mzde a minimálnom dôchodku vo výške 750, resp. 700 eur. Extrémistickej Syrize na to, aby vládla úplne sama, chýbali dva mandáty. Aktuálnou je teda koalícia s pravicovou stranou Nezávislých Grékov, ktorú vedie Panos Kammenos, bývalý minister lodnej dopravy (ešte budeme o ňom počuť). Už oznámil, že je pripravený podporiť Tsiprasa v pozícii nového premiéra a spoločne sú naštartovaní zmeniť status Grécka ako dlhovej kolónie.
Trhy striaslo
Akcie na aténskej burze okamžite stratili 4 percentá svojej hodnoty. Zrejme sa urýchli tiež priblíženie eura k parite s dolárom. Aj bez gréckych „noviniek“ stratilo euro len za ostatný mesiac takmer 8 percent oproti doláru.
Ale späť k výsledkom víkendových volieb v Grécku. Vznikla patová situácia. Nemeckí voliči (a zopakovala to aj Angela Merkelová) sa jasne vyslovili proti odpusteniu časti gréckeho dlhu, a na druhej strane dve tretiny Grékov sú za zotrvanie Grécka v eurozóne. Pripomeňme si, že grécky dlh dosiahol úroveň hrozivých 170 percent HDP a prognózy hovoria, že do dvoch rokov prelomí magickú hranicu 200 percent HDP. Tým sa z povahy veci stáva nesplatiteľným. Štúdia menového fondu síce hovorí o schopnosti Grécka vrátiť sa na finančné trhy a refinancovať svoj dlh štandardným spôsobom už v roku 2020. Celé to však bolo postavené na predpoklade priemerného rastu ekonomiky vo výške 3,5 percenta ročne. To bolo jasne nereálne a neskôr to priznali aj samotní autori spomínanej štúdie.
Drachma
Čo teda s tým? Silnejú hlasy o odchode Grécka z eurozóny a následnej devalvácii gréckej drachmy ako jedinom (ekonomicky) schodnom riešení, ktoré by konečne pohlo s nízkou a dlhodobo neudržateľnou konkurencieschopnosťou gréckej ekonomiky. Na druhej strane sú tu silné (politické) protiargumenty, že exitom Grécka z eurozóny by sa spustila vlna, ktorá by mohla spláchnuť aj ďalšie štáty na južnej periférii Európy.
Situácia je vážna. Akékoľvek riešenie bude so sebou nosiť značné náklady. A tie budú o to vyššie, o čo viac politické argumenty prevážia nad ekonomickými.
Kasíno euroval
Vychádzajúc z doterajších politických rozhodnutí Trojky (MMF, EÚ, ECB), za najpravdepodobnejší scenár považujem to, že Alexis Tsipras možno bude aj naďalej chodiť bez kravaty a jazdiť na motorke, ale žiadne rokovanie s veriteľmi (o odpustení časti dlhu) sa mu nepodarí doviesť do úspešného konca. Ak by totiž v tomto ťažení úspešným predsa len bol, rovnako by reťazová reakcia nedala na seba dlho čakať a ozvali by sa ďalšie krajiny eurozóny, ktoré svoj verejný dlh prestávajú zvládať a tiež by privítali odpustenie jeho časti. No a „vlasy by si strihalo“ aj Slovensko a prišlo by o časť zo svojej približne jedenapolmiliardovej pohľadávky. Presnejšie povedané, veritelia by si uplatnili časť neodvolateľných a bezpodmienečných garancií, ktoré Slovensko vystavilo v prospech kasína menom euroval.
Je po voľbách. Aj Alexis Tsipras mierni svoju rétoriku. A negociačné maximum, ktoré môže dosiahnuť, je predĺženie doby splatnosti gréckeho dlhu, zníženie miery jeho úročenia, resp. kombinácia oboch.
Vzniknutá situácia len podčiarkuje správnosť a prezieravosť politického rozhodnutia (z leta 2010) neschváliť bilaterálnu pôžičku Grécku. Zachránili sme tak Slovensku 820 miliónov eur.