Prijatie Asociačnej dohody s Ukrajinou je krokom k upokojeniu situácie na východe krajiny, k upevneniu mieru a spolupráce v Európe a významným symbolickým gestom, ktoré hovorí jasnou rečou: Európska únia a demokratický svet neopustí susednú krajinu, ktorá čelí bezprecedentnému nátlaku a cudzej invázii.
Vojna sa nesmie zmeniť na zmrazený konflikt
Zatiaľ čo ruská agresia na Kryme a na východe Ukrajiny priniesla chaos, ničenie, straty na životoch a ekonomický úpadok, Asociačná dohoda posilní ukrajinskú ekonomiku, prinúti jej elity správať sa zodpovednejšie a zabezpečí jej obyvateľom viac slobody. Zakotvenie Ukrajiny v európskom hospodárskom a politickom priestore zabráni tomu, aby sa vojna, ktorá tam dnes prebieha, zmenila na zmrazený konflikt, aký vidíme v Podnestersku, Abcházsku a Južnom Osetsku.
Ukrajina potrebuje čas na prípravu
Niektorí politici a komentátori vyjadrili poľutovanie, že implementácia časti dohody, ktorá sa týka obchodu, bude odložená na rok 2016. Ja však toto rozhodnutie ukrajinskej strany chápem. Prispeje k zníženiu napätia a krajina, ktorá bola prakticky počas celej svojej novodobej histórie ekonomicky úzko previazaná s Ruskom a dnes navyše čelí jeho svojvôli, len ťažko zo dňa na deň zmení nastavenie hospodárstva. Aj keď je dôležité, aby odklad implementácie neznížil motiváciu Ukrajiny k potrebným reformám. Odloženie pomôže aj samotnému Rusku. Jeho ekonomika sa počas prechodného obdobia bude tiež mať čas sa na novú situáciu pripraviť a s druhu stranou prerokovať všetky sporné body. Pravdaže, toto platí, len ak sa v Kremli ešte nájde niekto, kto uvažuje aj o inom ako násilnom riešení konfliktu.
Zbližovanie sa s Európou je len na začiatku
Samotná dohoda je však len začiatkom dlhodobého procesu približovania sa Ukrajiny k Európskej únii. Všetci vieme, že Ukrajina je štátom s ťaživými historickými skúsenosťami, plná rôznych vnútorných protirečení, sužovaná hlbokými sociálnymi rozdielmi, korupciou a zneužívaním moci.
Pomýlená červená optika slovenského premiéra o bipolárnom svete ešte z čias studenej vojny nás posúva len dozadu. Pre Slovensko nemôže byť nič lepšie z bezpečnostného i ekonomického hľadiska, len ak sa náš najväčší sused bude približovať európskym štandardom.
Reformy sú behom na dlhú trať
Európa už Ukrajine pomohla a teraz jej musí odovzdať svoje know-how. Poradiť, ako má systematicky bojovať proti korupcii, odstraňovať zvyšky sovietskej byrokracie, konsolidovať financie, etablovať zásady slobodnej trhovej ekonomiky a povzbudzovať rodiacu sa občiansku spoločnosť.
Táto výzva je skutočne behom na dlhú trať, bude mať však zásadný vplyv na to, ako bude druhá najväčšia európska krajina vyzerať o dvadsať či tridsať rokov. A tu by sme mali vidieť aj úlohu Slovenska. Naša diplomacia a mimovládny sektor majú bohaté skúsenosti s poradenstvom v takých krajinách, ako Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina či Moldavsko. A Ukrajina nám vôbec nie je neznáma. Bude záležať len na ochote slovenskej vlády, či túto šancu využije. Bol by to náš najlepší príspevok pre stabilitu regiónu i celej Európy.